Oldřich Uhlík

Oldřich Uhlík byl podnikatel a zakladatel původního karosářského podniku Karosa v Praze. Ve své továrně vyráběl karoserie nejen pro podvozky československých automobilek, ale i takových značek, jakými byly Rolls-Royce, Hispano Suiza, Austro-Daimler nebo Bugatti.

cs_uhlik  

Oldřich Uhlík

(1.11.1888 – 13.8.1964)

Podnikateľ a jeden z popredných prvorepublikových karosárov a zakladateľ pôvodnej karosárne s názvom Karosa. Tento názov vplyvom nešťastných povojnových udalostí a komunistického znárodňovania dostala karosáreň Jozefa Sodomky, ktorá bola tiež vyvlastnená. Ale nepredbiehajme udalostiam …

Oldřich Uhlík sa narodil ako piate dieťa v rodine Kolářa Štefana uhlík. Kolár bol remeselník, ktorý vyrábal z dreva vozy a koče, vrátane loukoťových kolies. Táto živnosť sa v rodine uhlíkom dedila už dve stáročia, a tak sa aj Oldřich Uhlík vyučil Kolářom. Po vyučení odišiel do Prahy nazbierať skúsenosti. Prvé praktické skúsenosti získal na Smíchove pri stavbe pohrebného vozu pre magistrát mesta. Ale už čoskoro mu mali učarovať predovšetkým automobily.

cs_uhlik-kolar

Počas rokov 1908 až 1909 vyštudoval štátne majstrovskú školu v odbore kolár. Pri štúdiu pracoval na svojej prvej automobilovej karosériu, vtedy ešte celodrevené. Po štúdiách sa nechal zamestnať u popredného viedenského karosárov A. Armbruster, kde sa už plne mohol venovať automobilovým karosérie. Jeho pôsobenie však nebolo dlhé. Vďaka nezhodám s horlivým viedenským vlastencom a zamestnávateľom pánom Armbruster jeho karosáreň vzápätí opustil. Než sa v roku 1909 vrátil späť do domov, skúsil ešte šťastie v karosárni pána Blahy, takisto vo Viedni.

Od roku 1910 pôsobil v karosárni firmy Laurin & Klement, tu zbieral skúsenosti ďalšie dva roky, než odišiel do Paríža. Späť do Prahy sa vrátil v roku 1913 tentoraz už s myšlienkou na založenie vlastnej továrne. Začiatok prvej svetovej vojny však zmenil nielen jeho plány a tak po jej skončení v roku 1920 nastúpil ako riaditeľ pražskej karosárne Káčer-Andras.

V roku 1921 konečne zakladá svoj vlastný podnik s názvom Karosa. Dnes je tento názov spojom predovšetkým s Karosa Vysoké Mýto, ale k tomu malo ešte len dôjsť. Pôvodný karosáreň nesúci názov Karosa bola založená Oldřichom uhlíka a jeho spoločníkmi, pánom Viktorín a Žemlička v pražských Holešoviciach.

Prvá významnou zákazkou bola výroba pretekárske karosérie na podvozku Austro-Daimler, ktorú si nechal postaviť pán továrnik Hugo Urban Emmerich na preteky v Karlových Varoch. Termín bol, vzhľadom k nutným technologickým oneskoreniam pri výrobe drevenej karosérie, takmer šibeničný. Práca bola nakoniec dokončená za rekordnú dva týždne a pán továrnik nešetril chválou. Chvála sa dostala k ušiam tých správnych ľudí a zákazky sa začali hrnúť.

V tej dobe si karosérie vedľa bohatých ľudí a továrnik nechávala robiť rad známych osobností, ako bola napr. Eliška Junková, Lída Baarová atď. Karosárni však neživila iba výroba karosérií pre osobné vozidlá. V továrni sa vyrábali aj úžitkové nadstavby a rôzne reklamné vozidlá.

Keď došiel stavebné priestor pre nutné rozširovanie továrne, predal pán Uhlík svoj podiel v Karosa svojim spoločníkom a založil si na zelenej lúke nový podnik v Strašniciach. Nová továreň niesla názov: “Nová karosáreň O. Uhlík, továreň karosériou Praha Strašnice” a bola založená v roku 1927. Spolu so skúsenosťami továrnika uhlíkom prešla aj rad pôvodných zamestnancov z Holešovickej továrne. Novú klientelu opäť tvorili na jednej strane bohatí podnikatelia a továrnici, tuzemská šľachta a známe osobnosti. Táto klientela vyžadovala vo zmes luxusné karosérie či pretekárske špeciály. Na druhej strane veľkú časť zákaziek tvorili autodopravcovia, živnostníci i štátne subjekty. V továrni sa tak vyrábali aj karosérie na autobusy, dodávky, valníky či sanitky a poštové autobusy so zabudovanými schránkami.

Aspoň pár ukážok z karosárne pána uhlíka:

Praga Lady herečky Lídy Baarovej
Karoséria vznikla podľa návrhu významného dizajnéra firmy Aero Jozefa Orieška na šasi Pragy Lady s motorom so zdvihovým objemom 1661 ccm s výkonom 25,7kW a maximálnou rýchlosťou 100 km / h. Elegantný roadster bol v roku 1936 na parížskom autosalóne ocenený zlatou medailou.

cs_uhlik-oldrich-praga-lady_002 cs_uhlik-oldrich-praga-lady_001

Aero 1000 S Coupe
Na malom podvozku Aero 1000 S Coupe vznikla v roku 1934 veľmi pohľadná aerodynamická karoséria pre Otakara Nimshause, ktorý sa s ňou plánoval zúčastniť závodu 1000 míľ československých.

cs_uhlik-aero-1000-s_003 cs_uhlik-aero-1000-s_002 cs_uhlik-aero-1000-s_001

foto: Zdeněk Patera, auta5p.eu

Expediční Tatra 72
Pre manželia Bauma vznikla v roku 1935 obytná nadstavba na podvozku Tatry 72 6×4, ktorá slúžila pri ich ceste okolo sveta. Izolácii od chladu či naopak horúčavy riešili dvojité steny, vyplnené korkom.

cs_uhlik-oldrich-tatra-72_002 cs_uhlik-oldrich-tatra-72_001

Bugatti 46 Jiřího Kristiána Lobkowicze
Štvorsedadlové uzavretá karoséria na podvozku Bugatti 46 pre J.K.Lobkowicze s posuvnými dverami, ktoré tak boli chránené proti pomliaždené pri otváraní v úzkych prejazdoch zámockých sídiel.

cs_uhlik-bugatti-46_001

Prišla však druhá svetová vojna, počas ktorej sa podnik musel prispôsobiť momentálnej situácii a je logické, že veľa pekných luxusných vozidiel nevznikalo. Firma bola zapojená do vojnovej výroby pre tretiu ríšu.

Keď v roku 1945 došlo k znárodneniu veľkých podnikov, bola uhlíkový karosáreň ešte ušetrená. V továrni vzniklo napr. 50 sanitiek na podvozku Praga Lady či pojazdná knižnica Škoda 706R. V karosárni sa tiež začala pripravovať lukratívne zákazka na 200 hliníkových karosérií pre športové vozidlá britskej značky Donald Healey Motor Company. Pri získavaní tohto obstarávania predčila karosáreň Uhlík dokonca dnes oveľa známejší karosáreň Sodomka z Vysokého Mýta, čo svedčí o ich kvalite. Koncom roku 1947 vznik prvej prototyp s modernou hliníkovou karosériou.

cs_uhlik-oldrich-healey_001

Bohužiaľ prišiel február 1948, ktorý znamenal koniec sľubné spolupráce s automobilkou Healey aj sľubnej budúcnosti karosárne Uhlík. Zákazku pre Healeyho prevzal Bertone.

Karosáreň Uhlík ešte karosovala osobné automobily Škoda Superb pre Ministerstvo vnútra, ale potom už karosovala iba nadstavby nákladných vozňov. V roku 1954 sa stal podnik na základe vládneho rozhodnutia súčasťou Automobilových závodov Klementa Gottwalda. Továreň bola vyvlastnená a pán továrnik, ktorý ju vybudoval z ničoho, sa nakoniec stal triednym nepriateľom. V takto premenovanej karosárni sa desať rokov vyrábali kabíny legendárnych nákladných automobilov Praga V3S a S5T. Následne bola výroba definitívne ukončená.

Zakladateľ firmy bol komunistickou stranou vo svojich šesťdesiatich rokoch zatknutý a internovaný vo Svätom Jánovi pod Skalou u Berouna. Po troch mesiacoch sa kvôli vysokému veku mohol vrátiť domov. Nesmel ale pracovať v odbore. V roku 1951 dostal Oldřich Uhlík na Vinohradskej triede infarkt. Vrcholným obrazom tej doby bol list z Karosy Vysoké Mýto z 1. februára 1952:

”]ak Vám zajisté známo, jeví se na Vašem kontě osobním ku dni 31. 12. 1948 zůstatek per 468 986,15 Kč ve Váš neprospěch, který dosud nebyl nijak zlikvidován.”

Komunisti mu teda ukradli podnik, ktorý vybudoval s kompletným vybavením, zariadením a materiálom, ale ešte mu bol pripočítaný na ťarchu dlh, ktorý vznikol tým, že nezaplatil daň za zoštátnený majetok. Následne bol predvolaný na obvodný národný výbor, kde mu za asistencie príslušníka Zboru národnej bezpečnosti, pracovníka Komunistickej strany Československa a príslušníka Štátnej bezpečnosti oznámili, že vzhľadom na nedostatok bytov sa musí vysťahovať mimo Prahu. Za miesto pobytu mu určili Chribska u Děčína vo Šluknovskom výbežku. Ústredný výbor hl. m. Prahy zrušil Oldřichovi uhlíka nájomnú zmluvu na byt v Mrštíkova ulici na základe zákona č. 138/1948, uplatňovaného voči tým, ktorí ohrozovali bezpečnosť iných nájomníkov, prípadne sa previnili krádežou, chuligánstva či opilstvom. Dňa 8. augusta 1952 boli pani Silvestrin Uhlíková a Oldřich Uhlík vysťahovaní na štátny útraty do najsevernejšieho miesta republiky.

“Jakjest to možné? Tolik čestných funkcí jsem vykonával po dvacet let a najednou jsem tímto paragrafem poznamenán jako nebezpečný člověk, a to Ústředním výborem hl. m. Prahy!!! Kde to žijeme?” zapsal si Oldřich Uhlík.

Po menovej reforme mu vymerali dôchodok 642 korún s nárokom na uhlie zadarmo a obed za korunu. Napriek alergiu strážil v baliarni korenie, čoby kolár si privyrábal zhotovovaním topůrek, kosišť a násad pre susedov. Štyri roky pred smrťou dorazili exekútori kvôli nezaplatené dlžnej dani za znárodnené továreň. Oldřich Uhlík zomrel 13. augusta 1964, po ôsmich rokoch bol rehabilitovaný a vdova dostala náhradu 550 Sk.


Foto/zdroj: www.aero-ig.de/cont_aero_uhlik.htm
Kľúčové slová: slávni konštruktéri, karosár, Oldřich Uhlík