Oxid uhličitý CO₂

Najprv sa vrátime do roku 1975, keď vodiči oslavovali víťazstvo nad jedovatým oxidom uhličitým (CO), ktorý sa bežne uvoľňoval pri spaľovaní paliva. Vďaka vynálezu a masovému nasadeniu katalyzátora sa podarilo túto nebezpečnú látku eliminovať. Automobilový katalyzátor znižuje emisie oxidu uhličitého (CO), uhľovodíkov (HC) a oxidov dusíka (NOx). Jednoducho povedané, katalyzátor premieňa škodlivé emisie na menej škodlivé látky, ako sú oxid uhličitý (CO₂), voda (H₂O) a dusík (N₂).

Postupom času sa však ukázalo, že aj inertný oxid uhličitý (CO₂) môže byť problémom, pretože je považovaný za jednu z hlavných príčin skleníkového efektu a globálneho otepľovania. CO₂ je totiž skleníkový plyn, ktorý zachytáva teplo v atmosfére a ovplyvňuje klímu na Zemi.

V dnešnej dobe sa oxid uhličitý (CO₂) stal predovšetkým politickým témou a hovorí sa o ňom vo všetkých možných súvislostiach. Výrobcovia automobilov sú dnes pokutovaní za produkciu CO₂, ktorý budú produkovať ich vyrobené automobily. Oxid uhličitý je často zamieňaný s obecným pojmom emisie výfukových plynov, čo nie je úplne správne. Ako bolo zmienené v predchádzajúcom odstavci, emisných zložiek výfukových plynov je oveľa viac a oxid uhličitý je len jednou z nich!

Čo všetko viete o oxidu uhličitom (CO₂)? Ako vnímate tento plyn? Poďme sa pozrieť na pár základných otázok a odpovedí v širších súvislostiach.

---

Čo je vlastne CO₂ a škodí jeho vdýchnutie zdraviu?

Molekula oxidu uhličitého je zlúčeninou dvoch atómov kyslíka a jedného atómu uhlíka. Táto zlúčenina je ťažšia ako vzduch, pretože molárna hmotnosť oxidu uhličitého je 44 g/mol (molárna hmotnosť vzduchu 28,96 g/mol), držia sa pri zemi. Ide o inertný, bezfarebný plyn, bez chuti i zápachu. CO₂ nie je jedovatý na rozdiel od CO (oxidu uhelnatého). Oxid uhličitý (CO₂) je netoxický plyn, ale pre človeka môže byť škodlivý pri vysokých koncentráciách. Pri vdýchnutí vyšších koncentrácií CO₂ môže dôjsť k zhoršenému dýchanie, závratom, nevoľnosti až k strate vedomia. Tento jav sa napríklad vyskytuje v zle vetraných uzavretých priestoroch. CO₂ sa totiž vytvára nielen pri spaľovaní uhľovodíkových palív, ale aj pri bežnom dýchaní.

 

---

Na čo sa používa CO₂?

Oxid uhličitý sa vyrába aj priemyselne. Vďaka jeho vlastnostiam sa používa napr. v hasiacich prístrojoch, v klimatizačných jednotkách alebo v potravinárstve. CO₂ je plyn používaný napríklad na nasytenie obľúbených nápojov, najmä limonád a piva. Nasytenie nápojov okrem iného zabraňuje rastu baktérií a plesní. CO₂ sa rovnako používa na rýchle zamrazovanie potravín, alebo napríklad na odstránenie kofeínu z kávy.

---

CO₂ vs. Život:

Je pravdou, že kysličník uhličitý (CO₂) sa podieľa na skleníkovom efekte, ale to ešte neznamená katastrofu. Dôležité skleníkové plyny sú tiež vodná para, metán a ozón. CO₂ sa do atmosféry dostal už v praveku v dôsledku výbuchov sopiek. Jeho uvoľnenie spôsobilo pozitívny skleníkový efekt, ktorý umožnil ohriatie povrchu Zeme do takej miery, že sa mohol objaviť život. Bez skleníkového efektu by teplota na Zemi dosiahla len -18°C. Okrem toho je kysličník uhličitý neoddeliteľnou súčasťou základného procesu živej prírody – fotosyntézy a rastu rastlín. S trochou preháňania by sa dalo povedať, že CO₂ je vlastne prejavom života.

---

Ako vzniká CO₂ v prírode?

Väčšina kysličníka uhličitého, ktorý sa nachádza v atmosfére, je prírodného pôvodu. Uvoľnil sa napríklad pri erupciách sopiek, pri kompostovaní, pri spaľovaní biomasy atď. Ako už bolo spomenuté, kysličník uhličitý vzniká aj pri dýchaní živých tvorov. Keď sa nadýchneme, nasávame vzduch s približnou koncentráciou CO₂ 0,03 %, ale keď vzduch opúšťa naše pľúca, má koncentráciu CO₂ 4 %.

Pozrite si nasledujúce dva grafy ako príklad toho, ako rýchly rast populácie súvisí s rastúcou hladinou CO₂:

---

Zaujímavosť: Priemerný človek emituje CO2 rôznymi spôsobmi, vrátane dýchania, spotreby elektriny, kúrenia, jazdy autom alebo lietadlom a a ďalšími aktivitami – to sa nazýva tzv. uhlíková stopa. Podľa hrubých odhadov priemerný človek len dýchaním emituje asi 1 kg CO2 denne, čo zodpovedá približne 365 kg CO2 ročne. Na predstavu, je to množstvo CO2, ktoré emituje priemerné auto pri prejazde asi 3000 km, pri priemernom spotrebe 5 litrov benzínu na 100 km. Odpusťte toto veľké zjednodušenie, je to skôr ilustrácia, ktorá má poskytnúť celkovú predstavu o tom, ako svet funguje s CO2.   Celkové emisie CO2 jednej osoby sú oveľa vyššie a závisia od mnohých faktorov, ako je životný štýl, strava, bývanie a iné faktory. Len z dopravy a priemyslu je celosvetový priemer emisií CO2 na osobu 4,7 tony, pozri grafy nižšie.

---

Ako spočítať emisie CO₂ vášho auta?

Emisie CO₂ sú v podstate priamo úmerné spotrebe paliva a preto ich možno veľmi jednoducho približne vypočítať. Ak poznáte priemernú spotrebu vo litroch na 100 km, vynásobte ju koeficientom 23,92 (pre naftu 26,40), aby ste získali produkciu CO₂. Napríklad sedem litrov benzínu zodpovedá približne 166 g CO₂ na km. Presnejší výpočet produkcie CO₂ nájdete tu.

---

Jak se podílí doprava na produkci CO₂?

Doprava se na celkové produkci CO₂ přibližně podílí pouhými 12 procenty! V porovnání s průmyslem a zemědělstvím se nejedná o zásadní podíl. Přesto je vyvíjen enormní tlak na výrobce automobilů, aby snížili produkci CO₂. Další zajímavé grafy naleznete zde: www.epa.gov

 

---

Kde leží hlavní střediska produkce / znečištění CO₂?

Na základě statistických údajů můžeme celkem snadno určit hlavní střediska znečišťování oxidem uhličitým. Mezi tradičními největšími znečišťovateli jsou USA, Rusko, Čína, někoho ale může překvapit i Kanada nebo státy v oblasti Perského zálivu. Především kvůli rafineriím a silné letecké dopravě vyprodukují státy jako Katar, Spojené Arabské Emiráty, Kuvajt a Bahrajn nejvíce tun CO₂ v přepočtu na jednoho obyvatele.

Tabulka emisí oxidu uhličitého (CO₂) přepočtená na jednoho obyvatele dané země v tunách v daném roce:

Země	CO2 v roce 1990	CO2 v roce 2000	CO2 v roce 2010	CO2 v roce 2020
Katar	25,8	62,4	42,8	37,1
SAE	27,2	34,1	21,8	23,3
Kuvajt	22,6	28,4	30,9	22,4
Bahrajn	22,3	27,0	24,0	25,3
Lucembursko	31,0	20,0	22,1	12,8
USA	20,6	21,3	18,3	14,0
Austrálie	16,3	18,4	18,4	15,5
Česko	15,9	12,4	11,2	8,7
Rusko	17,1	10,1	11,4	11,2
Japonsko	9,4	10,0	9,5	8,5
Německo	13,3	11,0	10,2	7,8
Slovensko	11,7	7,7	7,1	5,7
Čína	2,2	2,9	6,4	7,7
Indie	0,7	0,9	1,4	1,7

Produkcia CO₂ – interaktívna mapa emisií vo svete:

 

---

Koľko oxidu uhličitého produkujú nové vozidlá?

Ak si prečítate článok o výpočte množstva produkcie CO₂ v spaľovacích motoroch, dozviete sa, že množstvo vyprodukovaného CO₂ závisí predovšetkým na spotrebe paliva. Športové automobily a mestské vozidlá majú zvyčajne veľmi odlišnú spotrebu paliva, a teda aj odlišné množstvo vyprodukovaného CO₂.

Ktorá značka vypúšťa najnižšie priemerne flotilové emisie CO₂?

Značka	Priemerné emisie CO2 [g/km] v roku 2003	Priemerné emisie CO2 [g/km] v roku 2010	Priemerné emisie CO2 [g/km] v roku 2017	Priemerné emisie CO2 [g/km] v roku 2020	Priemerné emisie CO2 [g/km] v roku 2022	Priemerné emisie CO2 [g/km] v roku 2023
Audi	206	159	128	106	99	93
BMW	197	153	122	97	97	94
Ferrari	545	505	358	310	354	341
Ford	190	141	114	97	97	94
Honda	173	134	106	91	91	88
Hyundai	167	128	105	92	92	89
Jaguar	245	192	163	134	129	127
Kia	166	129	105	92	92	89
Lamborghini	495	470	397	382	392	386
Mazda	204	162	127	107	107	103
Mercedes	225	177	129	112	112	109
Nissan	179	136	115	97	97	94
Opel/Vauxhall	182	138	117	96	96	93
Peugeot	166	127	103	93	93	90
Ram	471	412	321	288	218	204
Renault	165	126	100	89	89	86
Skoda	177	137	104	91	91	88
Tesla	0	0	0	0	0	0
Toyota	161	123	93	87	87	84
Volkswagen	181	139	116	99	99	96

zdroj: CHATGTP

---

Aké sú priemerné flotilové emisie CO₂ v EÚ?

Priemerné flotilové emisie oxidu uhličitého stále klesajú, čo je určite pozitívny trend. Avšak je dôležité brať ich do úvahy v súvislosti s rastúcim počtom vyrobených vozidiel. V roku 1990 nové vozidlá vypúšťali priemerne 186 gramov CO₂ na ujetý kilometer. V roku 2010 to bolo už len 137 gramov CO₂ na ujetý kilometer. V roku 2022 dokonca len 95 g/km, čo je vlastne základný limit stanovený Európskou úniou – emisné pokuty vozidiel. Treba však vziať do úvahy, že v roku 1990 sa odhaduje, že sa celosvetovo vyrobilo „iba“ približne 40 miliónov vozidiel, zatiaľ čo odhad pre rok 2020 bol približne 90 miliónov (skutočný počet však bol kvôli epidémii COVID-19 nižší).

Rok	Celkový počet vyrobených automobilov	Priemerné emisie CO2 [g/km]
1990	39 701 000	186
2000	58 374 000	172
2005	69 222 000	163
2010	77 857 705	137
2015	89 691 000	119
2018	95 634 593	111
2019	92 853 006	107
2020	78 794 002	107
2021	83 586 744	101
2022	88 379 486	95
2023	93 172 228	89

---

 

Záverom k problematike CO₂?

Rastúca produkcia CO₂ je naozaj vážnym a celosvetovým problémom, ktorý nie je možné riešiť len lokálne, napríklad len v Európe! Hlavným dôvodom je, že všetci zdieľame rovnakú atmosféru, a keď jeden človek v miestnosti fajčí, všetci to dýchajú!

Ako sme si ukázali, veľký vplyv na množstvo CO₂ v atmosfére má rastúca populácia planéty a s tým súvisiaci rozvoj ľudských aktivít. Každý človek má svoje potreby a svoju uhlíkovú stopu, veľkosť tejto stopy do istej miery závisí od jeho životného štýlu. Z týchto dôvodov je potrebné rastúcu produkciu CO₂ vnímať predovšetkým v širokých súvislostiach. Je dobré oslobodiť sa od popularizovanej predstavy, že za CO₂ môžu „zlé“ autá.

Samotná Európa prostredníctvom svojej zelenej politiky (Green Deal) svet od zvyšujúceho sa CO₂ nemôže nezachrániť! Európsky podiel na celosvetovej produkcii CO₂ je v porovnaní s celosvetovou produkciou relatívne nízky. Navyše z tejto nízkej časti pripadá len 12% na dopravu, viď graf uvedený vyššie v texte.

Uvedomme si, že ďalší tlak EÚ na zníženie produkcie CO₂ bude veľmi nákladný a jeho reálny ekologický prínos pravdepodobne nízky. Ak námietate, že niekto musí ísť príkladom a byť prvý, máte určite pravdu. Ale budú ho aj ostatní nasledovať, keď uvidia, že sa ekonomicky a sociálne zničili?