Oxid uhličitý CO2
Oxid uhličitý se stal synonymem ekologičnosti moderních automobilů. Přitom se jedná o nejedovatý bezbarvý plyn bez chuti a zápachu, který je těžší než vzduch. CO2 vzniká reakciou uhlíka s kyslíkom, napríklad v procese nazývanom spaľovanie. Nemusí však ísť o spaľovanie v motoroch, ako si to teraz všetci predstavujú! Vzniká i při obyčejném dýchání …
Pred štvrťstoročím motoristi právom oslavovali víťazstvo nad prudko jedovatým oxidom uhoľnatým (CO). K víťazstvu im pomohol katalyzátor. Masové zavedenie katalyzátorov, ktoré premieňajú jedovatý CO na „len“ nedýchateľný oxid uhličitý (CO2), výrazne znížilo riziko otravy výfukovými plynmi v uzavretej garáži. Postupom času sa však CO2 dostal do popredia aj ako jedna z hlavných príčin skleníkového efektu, teda globálneho otepľovania.
CO2 je v súčasnosti pojem používaný vo všetkých významoch. Často sa však zamieňa s pojmom emisie výfukových plynov, čo nie je úplne správne. Existuje oveľa viac zložiek výfukových plynov. V posledných rokoch sa výrobcovia automobilov predháňajú v znižovaní emisií oxidu uhličitého, vodiči začínajú myslieť „ekologicky“ a v mnohých krajinách prebiehajú vládou podporované programy na podporu ekologických vozidiel. Oxid uhličitý sa stal fenoménom našej doby. Čo však o ňom viete? Pozrime sa na niekoľko základných otázok a odpovedí týkajúcich sa CO2.
Čo je CO2 a je jeho dýchanie škodlivé pre zdravie?
Molekula oxidu uhličitého (alebo oxidu uhoľnatého) je zlúčenina dvoch atómov kyslíka a jedného uhlíka. Vzniká pri spaľovaní uhľovodíkových palív, ale aj pri bežnom dýchaní. Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Na rozdiel od CO (oxidu uhoľnatého) nie je CO2 jedovatý.
Na čo sa CO2 používa?
Oxid uhličitý sa môže vyrábať priemyselne. Používa sa napríklad v hasiacich prístrojoch, v klimatizačných zariadeniach alebo v potravinárskom priemysle na výrobu limonád.
CO2 vs. život:
Je nepochybné, že oxid uhličitý prispieva k skleníkovému efektu. Najškodlivejšie skleníkové plyny sú vodná para, CO2, metán a ozón. CO2 je teda na druhom mieste po vodnej pare (9-26 % podiel). Jeho prítomnosť v atmosfére však nemusí nevyhnutne znamenať katastrofu, práve naopak. Oxid uhličitý sa do atmosféry dostal v dávnych dobách vďaka sopečným výbuchom. To spôsobilo pozitívny skleníkový efekt, ktorý umožnil oteplenie zemského povrchu do takej miery, že mohol vzniknúť život. Bez otepľovania Zeme v dôsledku skleníkového efektu by teplota Zeme bola približne -18 °C. Okrem toho je oxid uhličitý neoddeliteľnou súčasťou základného procesu živej prírody – fotosyntézy.
Ako vzniká CO2 v prírode?
Väčšina oxidu uhličitého v atmosfére vzniká prirodzene. Vzniká napríklad pri výbuchoch sopiek, kompostovaní, spaľovaní biomasy atď. Oxid uhličitý dokonca vzniká aj pri dýchaní živých organizmov. Keď sa nadýchneme, nasávame vzduch s približnou koncentráciou CO2 0,03 %, ale keď vzduch opúšťa naše pľúca, má koncentráciu CO2 4 %.
Ako vypočítam emisie CO2 svojho starého auta?
Emisie CO2 sú v podstate priamo úmerné spotrebe, takže sa dajú vypočítať veľmi jednoduchou aproximáciou. Ak poznáte priemernú spotrebu v litroch na 100 km, vynásobením 23,92 (26,40 pre naftu) získate produkciu CO2. Takže napríklad sedem litrov benzínu zodpovedá 167,44 g CO2 na km. Presnejší výpočet produkcie CO2 nájdete tu.
Ako prispieva doprava k produkcii CO2?
Doprava sa na celkovej produkcii CO2 podieľa len približne 12 percentami! V porovnaní s priemyslom a poľnohospodárstvom to nie je významný podiel. Napriek tomu je na výrobcov automobilov vyvíjaný obrovský tlak, aby produkciu CO2 znížili. Ďalšie zaujímavé grafy nájdete tu: www.epa.gov
Kde sa nachádzajú hlavné centrá výroby/znečisťovania?
Podľa štatistík Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) z rokov 1990 až 2006 ležia hlavné centrá znečistenia oxidom uhličitým inde, ako by sa očakávalo. Hlavne v dôsledku rafinérií a intenzívnej leteckej dopravy sa hlavné centrá znečistenia na obyvateľa nachádzajú v oblasti Perzského zálivu. A ako ukazuje nasledujúca tabuľka, nesúvisí to priamo s počtom áut na 1 000 obyvateľov.
| Krajina | CO2 v roce 1990 |
CO2 v roce 2006 |
Počet áut na 1 000 obyvateľov | |
| 1. | Katar | 25,2 | 56,2 | 378 |
| 2. | SAE | 29,4 | 32,8 | 193 |
| 3. | Kuvajt | 19,0 | 31,2 | – |
| 4. | Bahrajn | 24,1 | 28,8 | 322 |
| 6. | Luxembursko | 26,0 | 24,5 | 686 |
| 9. | USA | 19,0 | 19,0 | 765 |
| 11. | Austrália | 17,4 | 18,1 | 619 |
| 24. | Česká republika | 12,8 | 11,3 | 399 |
| 33. | Rusko | 13,9 | 10,9 | 195 |
| 35. | Japonsko | 9,5 | 10,1 | 543 |
| 36. | Nemecko | 12,2 | 9,7 | 546 |
| 55. | Slovensko | 8,4 | 7,0 | 237 |
| 96. | Čína | 2,1 | 4,6 | 17 |
| 139. | India | 0,8 | 1,3 | 12 |
znečistenie oxidom uhličitým
Koľko oxidu uhličitého produkujú nové automobily?
Priemerné emisie oxidu uhličitého vo vozovom parku neustále klesajú. V roku 2003 vypúšťali novovyrobené automobily v priemere 165 gramov CO2 na kilometer jazdy. V roku 2010 o dvadsať gramov CO2 menej, v priemere 145,9 gramu CO2 na kilometer jazdy. V roku 2013 to bolo už len 126,8 g/km a v roku 2017 len 116,84 g/km.
Ktorá značka vypúšťa najnižšie flotilové emisie CO2?
| Flotilové emisie CO2 za rok 2013 | Priemerná hodnota CO2 (g/km) |
| Renault | 110,1 |
| Peugeot | 114,9 |
| Toyota | 115,9 |
| Citroen | 116,2 |
| Fiat | 118,1 |
| Seat | 118,9 |
| Ford | 122,1 |
| Škoda | 125,3 |
| Dacia | 127,1 |
| Suzuki | 127,3 |
| Volkswagen | 127,8 |
| Nissan | 129,3 |
| Mini | 129,5 |
| Kia | 129,5 |
| Hyundai | 129,7 |
| Opel | 132,0 |
| Volvo | 132,1 |
| Audi | 135,0 |
| BMW | 135,7 |
| Mercedes-Benz | 139,5 |
Zdroj: JATO
Aké sú sankcie za prekročenie emisných limitov?
Podľa rozhodnutia Európskej komisie sú automobilky od roku 2012 pokutované za každý gram CO2 nad limitom emisií pre vozový park. Pokuta sa z roka na rok zvyšuje. Kým v roku 2012 platili automobilky za každý gram nad limit 5 EUR, v roku 2019 bola pokuta celých 95 EUR! A pokuty za produkciu CO2 sa naďalej zvyšujú. Žiaľ, len v Európskej únii!
Zvyšujúca sa produkcia CO2 je vážnym problémom, ktorý odráža najmä rastúcu populáciu planéty a s ňou spojený ľudský rozvoj. Rastúcu produkciu CO2 treba vnímať predovšetkým ako globálny problém, preto hovoríme o globálnom otepľovaní. Z týchto skutočností je zrejmé, že Európa sama prostredníctvom svojej ekologickej politiky – Green Deal – svet nezachráni! Jej príspevok k znečisťovaniu životného prostredia, najmä v oblasti automobilovej dopravy, je už teraz relatívne nízky. Zatiaľ nevyvíja ďalší tlak na znižovanie produkcie CO2.
Ak tvrdíte, že niekto musí ísť príkladom a byť prvý, máte určite pravdu. Budú ho však nasledovať aj ostatní, keď uvidia, že sa ekonomicky a sociálne zruinoval?
